Pedagogická antropológia I.

Je nepopierateľným faktom, že pedagogika bez antropológie nie je možná. Potreba poznania človeka sa však v školskom prostredí často redukuje len na ten okruh znalostí, ktorý má  edagógom napomôcť zefektívniť pedagogický proces. To znamená zvýšiť efektívnosť transferu učiva, zlepšiť disciplínu a pod. Pohybuje sa teda len v myšlienkovom okruhu vymedzenom Baconovým imperatívom, považovaným i za motto modernej doby: „Poznať, aby sme mohli ovládať“. Pedagogická antropológia však vykrýva oveľa širšie problémové pole. Nechce spoznávať človeka len preto, aby mohol byť ľahšie začlenený do príslušných mocenských, inštitucionálnych či ekonomických štruktúr, ale aj preto, aby sme ho mohli „zlepšovať“ – robiť lepším. To v tomto
prípade znamená robiť ho nielen výkonnejším, konformnejším a poslušnejším, ale aj morálnejším, zodpovednejším, samostatnejším, citlivejším, ekologickejším a pod.